Albumy roka 2020, ktoré na mňa zapôsobili najviac, zneli ako obrad.

Všetky patria do širokého žánru neoklasickej hudby.

Chceli by ste si byť svedkami delikátnej hudobnej poézie, ktorá je taká krehká, že sa stráca, ak nie ste v skutočnom tichu a samote? Greg Haines, jeden z najtalentovanejších skladateľov súčasnosti založil tento projekt v ktorom sa spojil s Kleefstra Bros.The Alvaret Ensemble – Ea je intímna severská mágia.

https://laaps-records.com/album/ea

Plánujete sa vydať na tribálnu výpravu až na hranice vedomia? Vieo Abiungo v albume At Once, There Was No Horizon vytvoril dokonalý sound design, rytmická ceremónia, ktorá znie ako Jon Hopkins z pralesa, výpravná ako dionýzovský rituál a plná duchov, ako džungľa.

https://williamryanfritch.bandcamp.com/album/at-once-there-was-no-horizon

Presiaknuta úprimným idealizmom ako chrám, čistá, melancholická, citlivá, taká je symfonická hudba Maxa Richtera. Voices je obrad o ľudskosti podopretý čítaním Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Odporúčam z tohto roka aj jeho intímnu poctu k 250 výročiu – Beethoven – Opus 2020.

Kedy ste naposledy boli v chráme a zažili mystérium? Spojenie sofistikovanej elektroniky, hlasu, ambientu a blízkeho východu, to je Mansur a 2 albumy – EP Temple a LP Karma. Mezopotámsky chrám, kryštalický sound design, orakulum, doslova okolo vás krúžia živly. Chvíľami to je piesňové, chvíľami mystický medzipriestor, no môže vás strhnúť aj nečakaný prúd a vyniesť stratosférou možno až do psychadlického kozmu.

https://youtu.be/WIXN7TbZFec

Hudba pre meditáciu, jogu, zaspávanie? Mimoriadne originalna láska k zvuku a detailom je cítiť z albumu Toán – Volte no Vento. Je to ako rozjímanie v záhrade, v ktorej sú rozmiestnené environmentálne hracie skrinky. Niektoré fungujú na princípe pások, niektoré platní, ďalšie sú akoby podomacky vyrobené automaty a zavesené nástroje štrngajúce v povetrí. Každý má svoju textúru, každý hrá nejaký zvuk ulovený v živote. Dokopy to je utišujúca ambientná alchýmia.

https://iikki.bandcamp.com/album/volta-no-vento

Pár ďalších z množstva albumov, tohto roka, ktoré stoja za vypočutie:

Ólafur Arnalds – Some kind of peace