Recenzia z Fluid Radio (26.2.2018)

Slovenský skladateľ Lukáš Bulko (Alapastel) vytvoril úžasný album Hidden For The Eyes / Očiam Skryté, ktorý má česť byť zároveň prvým z novej série Slowcraft Presents vydavateľtva Slowcraft Records, série zameranej na “výnimočnú a neklasifikovateľnú hudbu”.

Jeho zvuky odvedú poslucháča na dlhú cestu do nádherne vytvoreného dejiska, miesta krásy a svetla, hustých džunglí a skrytých zátok, kde je možné aby ambietná elektronická hudba pobozkala orchestrálnu. Spievané zaklínadlá a zo srdca zrodené texty sa vznášajú nad orchestrálnymi pásmi a kvitnúce dronové zvuky, hlboké a túľajúce, povznášajú hudbu k vyšším výhľadom a dávajú jej život v jej najplnšej hojnosti, fimovosti a pestrofarebnej scénickosti. Na tomto slnečnom ostrove spievajú švitoriace vtáky z nefritových špicatých stromov a čisté a krásne vokály rozvoňiavajú vzduch.

Temnejšie drony občas zatemnia slnečné svetlo, ale v sekunde sú preč. Zatiaľ čo odtlačky, ktoré zanechávame v našich vlastných životoch – tak dobré, ako aj zlé – zmiznú ako stopy v piesku, Hidden For The Eyes za sebou zanecháva odtlačok duše. Hory a lúky vystupujú na koncoch strhujúcich slákov; môžete začuť víťazoslávnu pieseň prírody v samotnej hudbe a hudbu v jednote s prírodou, s čerstvou vôňou úrodnej pôdy a čistej zeme.

Nevieš,” obracal sa k nim, „čo je to strom. Raz som uzrel istý strom. Vyrástol náhodou v opustenom dome, v prístreší bez okien, a hľadal svetlo. Tak ako musí byť človek ponorený do vzduchu a kapor do vody, tak musí byť strom ponorený do svetla. Korene má zapustené v zemi a konármi dotýka sa hviezd, a tak je cestou výmeny medzi hviezdami a nami. Ten strom sa narodil slepý, v tme mohutnelo jeho svalstvo, kymácal sa, tápal po stenách a celý ten zápas sa mu zračil v zhúžvanom kmeni. Nakoniec, keď prerazil svetlík smerom k slnku, vyšľahol kolmo ako stĺp a ja som s odstupom kronikára pozoroval jeho víťazný pohyb. V nádhernom kontraste s hrčami nakopenými na trupe po vypätí v tej rakve ticho sa rozvíjal, napájaný oblohou a bohato živený bohmi, až v plnosti lístia rozložil svoju korunu ako stôl pre slnečné hody.
Každý deň som pozoroval, ako sa na úsvite obsypaný vtákmi prebúdza od vrchovca až po úpätie kmeňa. Na úsvite začínal žiť a spievať a keď vyšlo slnce, vypustil celý ten poklad vysoko do oblohy ako starý dobrácky pastier a do večera zostával opustený, môj strom-dom, môj strom-hrad…
” (Exupéry-Citadela)

Naše vnímanie nie je príliš hlboké, väčšinu času sa brodíme v plytčínách. V živote je toho ale oveľa viac: my sa zameriavame len na nepatrnú časť spektra. Táto hudba zafarbuje zvyšok, zafarbuje to, čo nám unikalo s autentickou vibráciu a sálavým teplom, prizmou rozkladajúcou farby a spriehľadňujúcou svetlo. Hudba pomáha rozširovať naše obzory, čím nám pomáha si viac uvedomiť a zladiť sa s našim okolím – a aj našou zodpovednosťou – na tejto planéte. Musíte sa dobre postarať o veci, ktoré vám nepatria. Musíte sa starať a dbať o svoj dočasný domov. “Kráčať, ako by ste bozkávali zem so svojimi nohami” sa nevzťahuje len na budhizmus – je to posolstvo pre nás všetkých.

Dúfam, že ak dokážeme ukázať krásu a hĺbku vecí, ktoré sú akoby skryté, je možné, že sa rozhodneme byt pokornejší a vnímavejší k životu okolo nás.” – Lukáš Bulko

Autor: James Catchpole
Originál: http://www.fluid-radio.co.uk/2018/02/alapastel-hidden-for-the-eyes/

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

w

Connecting to %s